Cítime, že architektúra má značný vplyv a pôsobenie na človeka, rovnako ako aj človek má vplyv na samotnú architektúru. Záujmom tejto diplomovej práce je priama interakcia medzi plánovanou architektúrou, vybudovaným priestorom a ľuďmi, ktorí ho používajú.
Tieto vzťahy majú veľkú dôležitosť, špeciálne v obore psychiatrickej liečby. Duševne chorí vnímajú svoje prostredie odlišne ako tzv. “zdraví“. Ak priestor ktorýnás obklopuje môže ovplyvniť naše vnímanie, naše štastie, a naše nálady, čo je ideálnym prostredím pre duševné chorého človeka?
Cieľom práce je hľadanie špecifických potrieb určených duševne chorým, ako nutné požiadavky pre architektúru zariadenia mentálnej liečby. Vo svojich ťažších časoch sú pacienti obzvlášť náchylní na svoje prostredie, ktoré sa môže pričiniť k navráteniu ich mentálnej pohody. Môže mať architektúra dokonca vplyv na liečebný proces mentálne chorého?
Dodatočne sa práca venuje vzťahu medzi chorým a spoločnosťou. Prístup
k oboru duševnej liečby sa výrazne menil v čase, čo je prítomne vyjadrené aj v architektúre. Silná stigmatizácia voči psychiatrickým pacientom je viditeľná aj dnes. Môže byť architektúra nápomocná v boji proti predsudkom, odsudzovaniu a stigme?