Cena odborné veřejnosti
Trest je obranný mechanizmus spoločnosti voči prečinom narušujúcim jej fungovanie a zároveň exemplárna výstraha.
Trest odňatia slobody združuje trestané osoby do izolovaných neslobodných priestorov väzníc. Svet väzníc však neodníma jedincovi len jeho individuálnu slobodu, ale aj jeho akýkoľvek kon- takt so spoločnosťou samotnou.
Takto odvrhnutý jedinec sa po uplynutí trestu v úplnej izolácii vracia na slobodu v nesmierne ťažkej situácii. Priestorová interpretácia stretu slobody a neslobody je tenká – je to len stena oddelujúca dva svety. Výstup na slobodu je rýchly, tak ako býva rýchle jej odňatie. Nepripravenosť bývalých trestancov na náhlu slobodu, rovnako ako nepripravenosť spoločnosti podať im pomocnú ruku sa prejavuje v rýchlych pádoch a následnej recidíve. Odsúdenie sa stáva celoživotnou stigmou presahujúcou samotné trvanie trestu. Práca sa sústreďuje na problematický moment výstupu odsúdených na slobodu.
Architektúra pôsobí v mieste stretu dvoch svetov slobody a neslobody – v samotnej stene. Jej metamorfózami sa snaží nachádzať priestory na pomedzí slobody a neslobody, priestory pre kontakt a dialóg medzi oboma stranami.